Smejem sa na svojom poslednom prispevku. Je to smiesne. No, casy sa menia. Stale neviem, co sa stane na druhy den, a stale u mna plati heslo "Uvidime". Ale maturita ma uz netazi, ani prijimacky, to je uz davna minulost, mam pocit, akoby presli uz roky. Akoby som uz bola strasne stara a tuzila po niecom novom, co ma prekvapi.

Zivot je zaujimavy. Verim tomu, ze ho treba zobrat do svojich ruk a poriadne s nim triast, a vytazit z neho vsetko. Do poslednej kvapky. Myslim, ze mne sa dari. Dosiahla som Londyn, mam pracu, tesim sa, ze som tu a tesim sa aj domov. Tesim sa, ze zijem a ze sa mi vo vsetkom dari.

Myslim, ze toto je koniec mojho blogu Bratislava, lebo sa do nej vratim, ale neviem kedy. Neviem. Najblizsich sedem rokov tu sice budem casto, ale nebudem tu byvat. Nie je mi smutno. Poznam Bratislavu ako svoju dlan, pridem o sedem rokov spoznat ju znova. Mesta sa menia, tak ako ludia. Dufam, ze sa zmeni k lepsiemu. :)